Peknej knižke pre najmenších malkáčov stačia aj štyri základné farby a môže byť parádna.
Čomu sa na policiach s detskými knižkami vyhnúť, už viete. Zďaleka nie všetko je však brak. Aj také obyčajné leporelo môže byť zosnované pekne a čítanie stále dokola (osud knižiek-obľúbencov) vás neubíja. Avšak riadiť sa pri výbere knižky podľa jej pozitív je náročnejšie. Ale nie je to oveľa odlišné od dospeláckej literatúry – keď máte čo-to načítané, intuícia vám poradí, po čom siahnuť.
Ja vyberám podľa tohto:
Zaujímavý názov
Čím konkrétnejšie, tým lepšie. Aspoň viem, že sa knižka nebude hrať na niečo, čím nie je. A nebude skrývať prázdnotu za obsažnosť (môj obľúbený antipríklad: Veľká kniha zvieratiek).
Napríklad táto séria 4 knižiek (názvy: Ovečka, Kačička, Psíček, Kocúrik) je veľmi konkrétna. Ale nemám pri nej pocit, že moje dieťa dostáva menej, lebo do názvu sa nevtesnal ešte zvyšok farmy.
Druhá možnosť je, že názov vám napovie, že príbeh vo vnútri má dej a ten zaujme hneď (Utopený mesiačik, Nechcem byť žabou)
Jasný autor textu a ilustrácií
Ak sa ku dielu rovno na obálke nehanbí priznať spisovateľ ani ilustrátor, svedčí to o akejsi kvalite.
Kreatívny text
Keď autor nechá hrdinu túlať sa vo fantáziách, je to super. Alebo objavovať svet. A keď do textu pridá aj nejakú interakciu (napríklad dieťa musí ťahať prstíkom po čiare, aby priviedol hrdinu na miesto), nie je čo riešiť.
Obrázky
Menej je vždy viac. Tejto zásade pri detských knižkách stopercentne verím. Všetko, čo majú deti okolo seba, je také farebné. Na druhej strane, knižky v nich môžu rozvíjať krásno minimalizmu a jemného dávkovania farieb.
Staré dobré
Osvedčené tituly a autori nikdy nesklamú. Odporúčam deti zásobiť aj titulmi, ktoré ste čítali vy. Najmä tie veršované rozprávočky od Ľudmily Podjavorinskej alebo Milana Rúfusa sú fakt lahôdka. Niektoré archaizmy zo Zajka Bojka si síce vyhľadávam v slovníčku na konci knihy, ale práve pre to obohacovanie slovnej zásoby a stále vysvetľovanie deťom, čo sa tam vlastne deje, to milujem čítať dokola.
A Mechúrika Koščúrika používam ako príklad, čo sa synovi stane, keď sa bude jedovať a nafukovať.
Ešte mi nedá A na záver ešte jeden fajn príklad knižky s ľudovými pesničkami a riekankami (lebo tých sa predáva veľa a niekedy dosť zlých) - Varila myšička kašičku. Konečne niečo, pri čom aj rodič má pocit, že kultúrne nestagnuje a aspoň si pozrie Fullove ilustrácie :)
Tento príspevok používa afiliátne linky. Kúpou cez ne podporíte vznik ďalších článkov.
Čomu sa na policiach s detskými knižkami vyhnúť, už viete. Zďaleka nie všetko je však brak. Aj také obyčajné leporelo môže byť zosnované pekne a čítanie stále dokola (osud knižiek-obľúbencov) vás neubíja. Avšak riadiť sa pri výbere knižky podľa jej pozitív je náročnejšie. Ale nie je to oveľa odlišné od dospeláckej literatúry – keď máte čo-to načítané, intuícia vám poradí, po čom siahnuť.
Ja vyberám podľa tohto:
Zaujímavý názov
Čím konkrétnejšie, tým lepšie. Aspoň viem, že sa knižka nebude hrať na niečo, čím nie je. A nebude skrývať prázdnotu za obsažnosť (môj obľúbený antipríklad: Veľká kniha zvieratiek).
Napríklad táto séria 4 knižiek (názvy: Ovečka, Kačička, Psíček, Kocúrik) je veľmi konkrétna. Ale nemám pri nej pocit, že moje dieťa dostáva menej, lebo do názvu sa nevtesnal ešte zvyšok farmy.
Druhá možnosť je, že názov vám napovie, že príbeh vo vnútri má dej a ten zaujme hneď (Utopený mesiačik, Nechcem byť žabou)
Jasný autor textu a ilustrácií
Ak sa ku dielu rovno na obálke nehanbí priznať spisovateľ ani ilustrátor, svedčí to o akejsi kvalite.
Kreatívny text
Keď autor nechá hrdinu túlať sa vo fantáziách, je to super. Alebo objavovať svet. A keď do textu pridá aj nejakú interakciu (napríklad dieťa musí ťahať prstíkom po čiare, aby priviedol hrdinu na miesto), nie je čo riešiť.
Obrázky
Menej je vždy viac. Tejto zásade pri detských knižkách stopercentne verím. Všetko, čo majú deti okolo seba, je také farebné. Na druhej strane, knižky v nich môžu rozvíjať krásno minimalizmu a jemného dávkovania farieb.
Staré dobré
Osvedčené tituly a autori nikdy nesklamú. Odporúčam deti zásobiť aj titulmi, ktoré ste čítali vy. Najmä tie veršované rozprávočky od Ľudmily Podjavorinskej alebo Milana Rúfusa sú fakt lahôdka. Niektoré archaizmy zo Zajka Bojka si síce vyhľadávam v slovníčku na konci knihy, ale práve pre to obohacovanie slovnej zásoby a stále vysvetľovanie deťom, čo sa tam vlastne deje, to milujem čítať dokola.
A Mechúrika Koščúrika používam ako príklad, čo sa synovi stane, keď sa bude jedovať a nafukovať.
Ešte mi nedá A na záver ešte jeden fajn príklad knižky s ľudovými pesničkami a riekankami (lebo tých sa predáva veľa a niekedy dosť zlých) - Varila myšička kašičku. Konečne niečo, pri čom aj rodič má pocit, že kultúrne nestagnuje a aspoň si pozrie Fullove ilustrácie :)
Tento príspevok používa afiliátne linky. Kúpou cez ne podporíte vznik ďalších článkov.
Komentáre
Zverejnenie komentára