V apríli som knižne pocestovala do Japonska, Turecka navrátila sa do Melónových diel.
Aj po pár dňoch vo mne stále doznieva reportážna absyntovka o Turecku Vrah z mesta marhúľ. Podrobnejšie som už písala, že sprevádza Tureckom, ktoré vás zaskočí odlišnosťou od svojho stereotypného obrazu z dovolenkových katalógov a z televíznych reportáží. Väčšina absyntoviek vraj nie je zrovna ľahké a vľúdne čítanie. Aj pri tejto vás na mnohých miestach zamrazí a neveriacky budete krútiť hlavou. Ale napokon budete hltať príbehy o bežnom Turecku, pretože sú napísané s istou dávkou pokory, snahy o porozumenie a konieckoncov s láskou ku krajine, kde autor žil a pracoval. Skrátka triezvy pohľad na Turkov, a to bez akého výsmechu, ktorému často čelia.
Máte aj vy v knižnici dielka, ktoré v určitých intervaloch čítate dokola? U mňa je jedným z takých V melónovom cukre. Považujem ju za svoju obľúbenú farebnú rozprávočku, ktorá mi čestne tróni nad hlavou postele. Nech vás ale nemätiem: ide o surrealistický a veľmi poetický príbeh komunity ľudí v jaZMARE (keď som pri tom názve, Daniel Hevier knihu preložil hravo a suverénne), ktorých každodenná práca spočíva z tvarovania vecí z melónového cukru, výroby pstruhomelónového oleja do lámp, stavania prostých sôch potravín a spomínania na tigrov, ktorých museli vyhubiť a pochovať na dno rieky. Je to lavína fantázie ako hrom. Dielo vyšlo v 60.rokoch v Amerike, ale pokojne si paralely nájdete aj s dneškom. Je to pre mňa srdcovka, lebo Daniela Olejníková z tej knihy urobila skutočne dezertík. Jej ilustrácie len naznačujú príbeh a miesto pre vašu imagináciu ostáva dostatočne široké. Má to len jednu nevýhodu, na knižku vás nabláznim zbytočne, je vypredaná :(
Tajomná žena, ktorej minulosť nepoznáme a prítomnosť si ukrýva. Majiteľ jazzového baru, ktorému sa pohodlný život jej príchodom zatrasie. Áno, nie je to ťažká hádanka. Apríl som ukončila Murakamim. Povedala som si, že treba dočítať diela môjho obľúbenca a pomocou eniki-beniki to vyšlo na Na juh od hraníc, na západ od slnka. Je to príbeh o nevere, smutnej láske, živote v prázdnom tele alebo možno aj o viere v paralelnú realitu. Ak si neviete predstaviť, prečo sa muž vzdá hladkého a spokojného priebehu života, zistíte, že niekedy musíme prísť ku katastrofe, aby sme začali nanovo.
Tento príspevok používa afiliátne linky. Kúpou cez ne podporíte vznik ďalších článkov.
Tajomná žena, ktorej minulosť nepoznáme a prítomnosť si ukrýva. Majiteľ jazzového baru, ktorému sa pohodlný život jej príchodom zatrasie. Áno, nie je to ťažká hádanka. Apríl som ukončila Murakamim. Povedala som si, že treba dočítať diela môjho obľúbenca a pomocou eniki-beniki to vyšlo na Na juh od hraníc, na západ od slnka. Je to príbeh o nevere, smutnej láske, živote v prázdnom tele alebo možno aj o viere v paralelnú realitu. Ak si neviete predstaviť, prečo sa muž vzdá hladkého a spokojného priebehu života, zistíte, že niekedy musíme prísť ku katastrofe, aby sme začali nanovo.
„Prázdnota už navždycky zůstane jen prázdná. A já byl už dlouho její součástí. Nasákl jsem jí skrz naskrz. To ona byla tím místem, kam jsem měl dojít. Teď si na ni musím zvyknout. A možná, že je v tuhle chvíli zasa řada na mně, abych teď pro změnu já spřádal sny pro ostatní.“
Tento príspevok používa afiliátne linky. Kúpou cez ne podporíte vznik ďalších článkov.
Komentáre
Zverejnenie komentára