Bolo to zábavné, dobrodružné, dramatické a roztomilé.
Do Dlháčika sme si zavolali pána Mrkvičku, milovníka a popularizátora detskej literatúry a čítania pre deti. Počuli sme, že jeho dramatizované čítanie pre deti je zábavné, veselé a podnetné. I že skúsime to. Mala som trochu obavy, či decká obsedia a nezláka ich viac vedľajšia herňa a trampolína len tri metre za nimi. Predsa len, vydržať počúvať rozprávanie vyše 30 minút je pre decká škôlkárskeho veku náročná úloha.
Ale všetci sme odchádzali pozitívne naladení a prekvapení. Z toho, aké spontánne boli deti. Ako sa rehlili, keď Mrkvička hral svoju dcérku, ktorá ho ťahala za nohavicu a chcela „cikak“ (čítať). Ako hlasne ho smiechom opravovali, keď rozprával o Zelenej čiapočke, ktorú stretla v lese žirafa. Ako spolupracovali a na povel robili Vztyk a Sadnúť. A ako ich pohltili niektoré príbehy.
Pán Mrkvička vedel, ako zaujať deti, motivovať k spolupráci a zabaviť. Vyrozprával asi pätoro príbehov a detičky obstojne vydržali počúvať. Pre tých, ktorých zaujali jeho knižky, nech sa páči rekapitulácia:
Začalo sa Rozprávkami po telefóne (Gianni Rodari). Máme ich aj my, počúvame v audio verzii v aute a dosť úspešne.
Nasledovala nenapádna knižka s milými nešikovnými situáciami, ktoré sa prihodia Pánu Sove (Arnold Lobel). Tu si decká začínali zvykať na rozprávanie príbehu. Ak by ste si Lobela chceli zadovážiť domov, vedzte, že je to nedostatkový tovar. No v knižniciach ho iste nájdete s Myšaciou polievkou.
Veľmi však detičky prebralo, ako sa hrali na divočinu v Kde žijú divé zvery (Maurice Sendak). Napätie stúpa, deti sa tešia na príšeru na ďalšej strane a pekné poučenie príde na záver. Hrdina Max sa vracia zo sveta fantázie, kam odišiel nahnevaný na mamu, späť domov a tam... No veď si to radšej s deckami prečítajte sami
Potom dal pán Mrkvička deckám trošku oddýchnuť od príbehov a čarovali s Knížkou (Hervé Tullet). Ťukali na stránky, celí sa triasli a tlieskali, aby čarovali s jednoduchou bodkou v knižke. A asi zatúžili mať magické stránky aj doma. Máme a milujeme ju aj my, veď to už viete.
A napokon deti zaujala Špinuška (Annie M. G. Schmidt). Tu som sa nechala pohltiť aj ja a súcitila som s nešikovným dievčatkom, ktoré celú kuchyňu vymaľovalo paradajkovou polievkou. Myslím, že aj táto knižka ostala deckám v pamäti.
Pán Mrkvička povýšil na prvý pohľad nudnú vec ako čítanie deťom na dobrodružnú výpravu. Aj nás rodičov dosť namotivoval a zabavil. A deti odchádzali plné zážitkov. Doma sa hrali na pána Mrkvičku – hopsali, listovali a ukazovali súrodencom obrázky v knižkách.
Tento príspevok používa afiliátne linky. Kúpou cez ne podporíte vznik ďalších článkov.
Do Dlháčika sme si zavolali pána Mrkvičku, milovníka a popularizátora detskej literatúry a čítania pre deti. Počuli sme, že jeho dramatizované čítanie pre deti je zábavné, veselé a podnetné. I že skúsime to. Mala som trochu obavy, či decká obsedia a nezláka ich viac vedľajšia herňa a trampolína len tri metre za nimi. Predsa len, vydržať počúvať rozprávanie vyše 30 minút je pre decká škôlkárskeho veku náročná úloha.
Ale všetci sme odchádzali pozitívne naladení a prekvapení. Z toho, aké spontánne boli deti. Ako sa rehlili, keď Mrkvička hral svoju dcérku, ktorá ho ťahala za nohavicu a chcela „cikak“ (čítať). Ako hlasne ho smiechom opravovali, keď rozprával o Zelenej čiapočke, ktorú stretla v lese žirafa. Ako spolupracovali a na povel robili Vztyk a Sadnúť. A ako ich pohltili niektoré príbehy.
Pán Mrkvička vedel, ako zaujať deti, motivovať k spolupráci a zabaviť. Vyrozprával asi pätoro príbehov a detičky obstojne vydržali počúvať. Pre tých, ktorých zaujali jeho knižky, nech sa páči rekapitulácia:
Začalo sa Rozprávkami po telefóne (Gianni Rodari). Máme ich aj my, počúvame v audio verzii v aute a dosť úspešne.
Nasledovala nenapádna knižka s milými nešikovnými situáciami, ktoré sa prihodia Pánu Sove (Arnold Lobel). Tu si decká začínali zvykať na rozprávanie príbehu. Ak by ste si Lobela chceli zadovážiť domov, vedzte, že je to nedostatkový tovar. No v knižniciach ho iste nájdete s Myšaciou polievkou.
Veľmi však detičky prebralo, ako sa hrali na divočinu v Kde žijú divé zvery (Maurice Sendak). Napätie stúpa, deti sa tešia na príšeru na ďalšej strane a pekné poučenie príde na záver. Hrdina Max sa vracia zo sveta fantázie, kam odišiel nahnevaný na mamu, späť domov a tam... No veď si to radšej s deckami prečítajte sami
Potom dal pán Mrkvička deckám trošku oddýchnuť od príbehov a čarovali s Knížkou (Hervé Tullet). Ťukali na stránky, celí sa triasli a tlieskali, aby čarovali s jednoduchou bodkou v knižke. A asi zatúžili mať magické stránky aj doma. Máme a milujeme ju aj my, veď to už viete.
A napokon deti zaujala Špinuška (Annie M. G. Schmidt). Tu som sa nechala pohltiť aj ja a súcitila som s nešikovným dievčatkom, ktoré celú kuchyňu vymaľovalo paradajkovou polievkou. Myslím, že aj táto knižka ostala deckám v pamäti.
Pán Mrkvička povýšil na prvý pohľad nudnú vec ako čítanie deťom na dobrodružnú výpravu. Aj nás rodičov dosť namotivoval a zabavil. A deti odchádzali plné zážitkov. Doma sa hrali na pána Mrkvičku – hopsali, listovali a ukazovali súrodencom obrázky v knižkách.
Tento príspevok používa afiliátne linky. Kúpou cez ne podporíte vznik ďalších článkov.
Komentáre
Zverejnenie komentára