Ktoré knižky som mužovi nedovolila vyhodiť

Nastal moment, kedy som sa nechala prehovoriť, že Názory Ľudovíta Štúra na právo už asi nebudú v našej domácnosti potrebné. Mám aj ďalšie perličky.

Knihy sa nevyhadzujú! Veď ja viem. A neskutočne ma to bolí niečoho voňavého, hoc aj brakového sa zbaviť. Ja by som si najradšej nechala aj tú 10 stranovú ozdobnú knižočku Ako byť šťastná (tie, čo sa predávajú pri pulte v kníhkupectve, keď už fakt neviete, aký knižný dar kúpiť). Ale dobre. Ako byť šťastná som už zistila, tak putuje ďalej. Skriptá z vyšky, tie, čo sme sa učili len, aby boli kredity, som tiež oželela. Ľudstvu možno pomôžu Tváre súčasného slovenského divadla z 2006, tak som ich presťahovala do Knižnej búdky. Nebojte, ani môj muž nie je knihovrah, nemusela som ich...(zakrite uši knihám okolo)...vyhodiť...pssst.

„Dobre, tak niečoho som sa už zbavila,“ rečiem mu. „Ale vedz,“ začala som snovať hlbokú reč o zmysle svojej cesty životom, „že každý kus v mojej (našej) knižnici predstavuje kus môjho ja – môjho života. História malého človeka vpísana do kníh“. Popravde, túto prenádhernú floskulu som nepoužila, ale škoda. Znela by veľmi dramaticky.  A ďalej: „Keď sa zbavím čo i len jednej knižky, utečie kúsok z môjho života nenávratne preč.“ Uff, fakt viem byť veľmi agitačná...

Ale zasmial sa. A neprestával. Tak som sa trochu uzemnila a tentoraz racionálne som mu povedala, že je dobré mať vo svojej knižnici výber všetkého možného. Nie len dobrého. S prvým súhlasil a s druhým nie. Ale zabojovala som o tieto knihy:

Ako sa robia noviny (Andrej Tušer)

K tomuto milému pánovi mám osobný vzťah a je to asi jediná prečítaná knižka o tom, ako písať. A aj spomienka na tých pár rokov, čo sme vydávali časopis. Čo vravím, história vpísaná do kníh... J

Manufacturing Consent (Noam Chomsky, Edward S. Herman)

Tu som sa dostala si tak po 4. stranu 58-stranového „Introduction“. Ale strašne som chcela čítať Chomského. Raz keď budem veľká na to dozrie čas aj ja.

Werbung texten (Dominik Pietzcker)

Sama neviem, ako som ho spracovala nechať si túto knižku. „Čo keď budem ja alebo deti chcieť robiť copywritera v Rakúsku?“ Tu sa už len smial a povedal dobre.

Španielčina 1 (Jana Lenghardtová)

A teraz bez irónie. Prečo pre pánaboha by vyhadzoval učebnicu španielčiny, ktorá bude platná aj o 10 rokov? Preto, že teraz nemáme čas sa po večeroch učiť una lengua fácil? Pche, veď on uvidí...

Beletriu sme nevyhodili žiadnu. I keď by boli adepti. Ale možno sa raz nájde niekto, kto si to nájde v našej knižnici a my mu radi urobíme radosť.

A na záver ešte pár kúskov, ktoré po triezvom uvážení vyjdú z nášho života:

Čo by urobil Google  (Jeff Jarvis)

Tu sa prekladateľ buď veľa alebo málo natrápil. Neviem. Každopádne výsledok bol taký, že to urobilo knihu nečitateľnou a ako by som to... výsmešnou.

Trendológia  (William Higham)

Vyzerala fajn, niečo z tej edície sme už čítali. Ale toto bol krok do čudného, nudného a dokola sa víriaceho potoka.

Každé dieťa môže dobre spať (Anette Kast-Zahn a Hartmut Morgenroth )

Vraj rady v tejto knihe väčšinou fungujú. U nás nefungovali a preto muž už ďalšie nespiace dieťa (a knihu o ňom) nepotrebuje.

  

Keby mal niekto o knihy na obrázku záujem, ešte som sa nerozhodla, čo s nimi.